V tradingu i investování obecně platí, že bezcílné chování se nevyplácí. Každé rozhodnutí o vlastních financích by měla být podložena konkrétními cíli a důvody takového jednání. Proto, když chcete začít s tradingem, jasně si definujete cíle, které chcete touto činností dosáhnout a také strategii a postupné kroky, jak těchto cílů dosáhnete. Nezapomínejte ani na vymezení hranice nejvyšší akceptovatelné ztráty a to jak na celkový kapitál, tak na jednotlivé obchody.

V obecné rovině se na jeden obchod neriskuje více než pět procent obchodního účtu. Dalším důležitým pravidlem je i to, že v jednu chvíli nesmíte riskovat více než 30 procent účtu. Samozřejmě, cesta k cíli se může v průběhu času měnit, ale nikdy byste neměli vstupovat do pozice jen tak a tiše doufat, že to zrovna vyjde. Pravdou zůstává, že i když budete mít jasně stanovenou strategii, očekávaný výnos či další parametry, konečný výsledek může být jiný. Nicméně už v tu chvíli můžete takovou situaci využít jako zkušenost do budoucnosti, pokud se budete zabývat zjišťováním příčin a různých faktorů, které zhatily vaše plány.  

Sekundárním problémem je potom nedodržování pravidel v rámci obchodního systému, který si jako trader musíte vytvořit. Pokud utváříte a testujete obchodní systém, který funguje, ale některá opatření jsou v rozporu s vašimi postoji k riziku nebo výnosu, je potřeba zhodnotit, jestli budete schopni takový obchodní systém dodržovat, nebo bude vhodnější ho ještě dále upravovat tak, aby zcela vyhovoval vaší povaze a obchodnímu přístupu. Obchodní systém však není statická záležitost, stejně jako není statický přístup obchodníka. Jak se vaše schopnosti a znalosti zvyšují, zvyšuje se i kvalita obchodního plánu a potažmo i výsledků obchodování. Je také vhodné přizpůsobovat obchodní plán podmínkám v trhu, například velikost ochranných stop losů a vybírání zisků podle volatility a struktury (chování) trhu.

Nedostatečně otestovaný obchodní systém

Většina začátečníků získává své první zkušenosti s tradingem na základě testování obchodního systému. Znamená to, že reálně neotevírají pozice i přesto, že veškerá data, která mají k dispozici, reálná jsou. Obchodují imaginárně, což je určitě vhodná forma získávání zkušeností, avšak je důležité testovat obchodní systém na dostatečně vydatném vzorku dat. V krátkém časovém horizontu se občas stane, že některé obchodní systémy vykazují vynikající výsledky, ale pouze za jistých tržních podmínek. V případě že se podmínky změní (volatilita, směr pohybu, manipulace s trhem atd.) může nedostatečně odzkoušený obchodní systém generovat značné ztráty. V reálném tradingu může dojít k naprostému selhání systému, avšak i taková lze eliminovat tím, že se trader vedle sledování trhu zabývá sledováním varovných signálů například sledování odchylek historických výsledků od reálných.

Nedostatečná znalost vlastností a charakteristik trhu

V zásadě existují dvě možnosti. Můžeme být naprosto nedotčeni informacemi o charakteristice daného trh a jeho vlastností a doufat, že vše dobře dopadne, anebo se dobře připravit tak, aby nás jen tak něco nezaskočilo. Co tím chci říci: při studiu se zaměřte na důkladné zmapování trhu, protože od toho se odvíjí utváření vašeho obchodního systému a pamatujte, že štěstí přeje připraveným, takže čím méně věcí necháte náhodě, tím větší je vaše šance na úspěch.

Sledování ceny a hodnoty místo struktury trhu

Chybné chování traderů může spočívat v příliš úzkém zaměření na určité atributy trhu. Takovými atributy může být chování ceny – je v trendu, stagnuje, nastal panický výprodej, došlo k proražení významné cenové hladiny apod. Na trh (chování ceny) je totiž třeba pohlížet komplexně a dávat do souvislosti více činitelů, které se na něm objevují.

Neschopnost vyrovnat se s vývojem

Velmi nepříjemné rozhodování přichází v situaci, kdy se trh vyvíjí opačně, než je naše očekávání. Mnoho traderů má problém vyrovnat se s tím a doufají, že se pohyb ceny otočí v jejich prospěch. Tím však mohou porušovat své stanovené hranice či pravidla a doplatit na negativní vývoj mnohem více, než bylo podle obchodního plánu zamýšleno. V případě, že se jako trader ocitnete v situaci, kdy se obchod nevyvíjí dobře a již dosáhl vámi přijatelného „dna“, je velmi důležité obchod uzavřít a nesetrvávat v něm.

Neschopnost vyrovnat se s vývojem se objevuje často v situaci, kdy trader otevře obchod se záměrem zůstat v něm po dobu několika dní, ale protože se pozice nevyvíjí dle očekávání, zůstává mnohem déle a doufá, že se cena časem vrátí a pozice bude zisková. V takovém případě se z krátkodobého obchodu stává investice a to je hrubé porušení obchodního plánu.

Neschopnost vyrovnat se s vývojem se může projevovat i ve snaze tradera pomstít se. Taková situace se označuje anglickými slovy revenge trading. Obchodník uzavře ztrátovou pozici ale je z toho frustrovaný a chce, aby mu trh peníze vrátil a to pokud možno hned, takže okamžitě vstoupí do trhu zpět a doufá v pozitivní vývoj. Tyto vstupy jsou zpravidla úplně mimo plán a postupně psychicky rozkládají obchodníka, až nakonec může dojít k tomu, že obchodník dostane strach otevřít jakýkoliv obchod.

Přeobchodování

Mnohdy se v životě setkáváme se vztahem kvality a kvantity. V oblasti tradingu se stávají situace, kdy trader dělá velké množství obchodů a snaží se zachytit každý pohyb. Ano, je to určitá forma tradingu, avšak mohou vám uniknout cenné informace či zkušenosti a v neposlední řadě mohou být také opomíjena pravidla obchodního systému. Honba za kvantitou nemusí být vždy to pravé ořechové.  Pečlivě a kvalitně naplánovat 1 obchod je v naprosté většině výhodnější než obchodovat často a bez hlubšího plánování.  S tímto chováním také souvisí trpělivost, nedostatek trpělivosti a schopnosti počkat si na ten „správný“ signál je také často příčinou neůspěchů.

Uplatňování horkých tipů

Horké tipy jiných obchodníků jsou velmi častým lákadlem především pro obchodníky – začátečníky. Máte vlastní strategii, vytvořený obchodní systém, ale stačí prohlášení jiného – pro vás velkého – obchodníka, a vše je rázem jinak. To však může být zásadní chyba. Jsou situace, kdy predikce vývoje a následná doporučení byla naplněna, avšak každý utváří své odhady podle svých parametrů a dostupných informací, nehledě na to, že nikdo nedokáže s jistotou určovat tržní trendy. Držte se tedy těch správných zásad a čiňte dle svých fungujících pravidel.

Neschopnost realizace vlastních záměrů

Pečlivá a svědomitá příprava je určitě jedním ze základních faktorů úspěchu, ale nic se nemá přehánět. Při zpracování podkladů může mít trader pocit, že není stále dostatek informací a proto nelze přejít k otevření obchodu. Přílišné zabývání se detaily a všemi souvislostmi může vytvářet atmosféru větší a větší nejistoty. Narovinu si přiznejme, že nikdy neobsáhneme veškeré oblasti do detailu, a mezi vlastnostmi traderů nesmí chybět odvaha a odhodlání rozjet akci.

Špatné návyky

Přesvědčení, postoje, hodnoty, to vše může ovlivňovat naše rozhodování, které má ne vždy úspěšný výsledek. Vždy je důležité ohlédnout se a specifikovat chybu, která vše zhatila. Takovou chybou bychom se měli učit, nikoli osvojit si ji. Z chyb se časem stávají návyky, kterých se obecně špatně zbavujeme. Trading není výjimkou.  Pěstujte pouze ty správné návyky – nevytvářejte a neživte zbytečně ty špatné. Dobrým a téměř nezbytným návykem je pečlivá dokumentace všech zamýšlených i zrealizovaných obchodů.

Autor: Petr Klepetko, Pavlína Ondráčková

http://www.klubinvestoru.com/magazin/i1047-nejcastejsi-tradingove-chyby

„Viem, prečo sa to stalo,“ snažíme sa nahovoriť samým sebe. S vysvetlením, ktoré máme teraz k dispozícii cítime, že niečo vieme. Behaviorálni psychológovia si dokonca všimli, že takýto stav mysle vylučuje v našom mozgu chemikálie, po ktorých sa cítime pohodlne. Stávame sa doslova závislými na takýchto jednoduchých vysvetleniach. Fakt, že to, čo „vieme“ je irelevantné, alebo dokonca nesprávne, nie je pre naše chemické procesy podstatný. 

Technologická bublina bola následkom Greenspanovej politiky. Alebo kolektívnej mánie. Alebo množstva iných vecí. Rovnako ako povestné zatrepotanie krídlami motýľa v amazonskom pralese spustí tornádo v USA, možno jeden investor v St. Louis spustil (nie zapríčinil) krach NASDAQu. Šialenosť? Možno nie. 

Teória komplexnosti a kopy z piesku

Všetci si pamätáme ako sme sa v našich detských časoch hrávali na ihrisku a s našimi plastovými nádobkami sme stavali veľké kopy z piesku. Pomaly sa z tejto kopy stávala stále väčšia, až sa napokon jedna strana nezosypala a nezničila celú kopu. Ak by sme kládli jedno zrnko za druhým, po nejakom čase sa tiež dopracujeme k veľkej hromade piesku a zničujúcu lavínu spustí vždy len jedno, jediné – posledné zrnko piesku. Niekedy je táto lavína malá, ale niekedy sa zdá ako keby sa celá jedna strana zosypala nadol. 

V roku 1987 sa skupina fyzikov rozhodla preskúmať pieskové duny vo svojom laboratóriu v New Yorku. Keďže stavanie pieskovej duny po jednom zrnku je dosť zdĺhavý proces, vytvorili na tento účel počítačový program. V skutočnosti im však nešlo o nejaké pieskové hrady. Viac ich zaujímalo niečo, čo nazývame nerovnovážnymi systémami.

A prišli na zopár zaujímavých skutočností. Aká je napríklad typická veľkosť lavíny? Po obrovskom množstve pokusov s miliónmi zrnkami piesku, dospeli k záveru, že na túto otázku neexistuje uspokojivá odpoveď. Niektoré lavíny obsahovali pár zrniek piesku, niektoré sto, iné zas tisíc. A niektoré lavíny  boli kataklizmami, ktoré obsahovali milióny zrniek piesku, ktoré zničili takmer celú kopu. V ktoromkoľvek čase sa mohlo stať prakticky čokoľvek. V skutočnosti boli lavíny úplne chaotické vo svojej (ne)predvídateľnosti. 

Aby vedci zistili, prečo sa takáto nepredvídateľnosť objavuje pri hre s pieskovými dunami, fyzici sa pustili do ďalšieho experimentu. Na hromadu piesku sa začali pozerať zhora a farebne ju označovali podľa jej strmosti. Na miestach, kde bola relatívne rovná a stabilná, ju zafarbili na zeleno, na strmých miestach zas na červeno.  Zistili, že na začiatku bola kopa prevažne zelená, avšak s tým ako sa zväčšovala, čoraz viac začala prevládať červená farba. S pribúdajúcimi zrnkami, počet nebezpečných červených škvŕn narastal, až napokon hustá kostra nestability ovládla túto dunu. Toto zistenie predstavovalo oporný bod pri vysvetlení nezvyčajného správania lavíny: zrnko, ktoré dopadne na červený bod môže, v štýle domina, spôsobiť „aktivovanie“ okolitých červených škvŕn. Keď bola červená sieť riedka a všetky problémové miesta bola navzájom dobre izolované, potom jedno zrnko mohlo mať iba obmedzené spätné účinky. Keď však červené škvrny ovládli kopu, účinky ďalšieho zrnka sa stali totálne nepredvídateľné. Takéto zrnko mohlo spustiť iba niekoľko otrasov alebo tiež skazonosnú reťazovú reakciu. Piesková kopa mala hypersenzitívne a špecificky nestabilné podmienky, v ktorých nasledujúce padajúce zrnko mohlo privodiť reakciu akéhokoľvek druhu.  

Takéto niečo sa nazýva kritický bod, alebo kritický stav. Tento pojem napríklad vyjadruje bod, v ktorom sa voda mení na ľad alebo paru, alebo okamžik, kedy kritický stav spustí nukleárnu reakciu a pod. Je to bod, kedy niečo spôsobí zmenu v základných prírodných podmienkach alebo v charaktere nejakej skupiny, či objektu. 

Po týchto experimentoch s pieskovými kopami, fyzici sa začali zaujímať, či by sa podobný fenomén mohol objavovať aj niekde inde. V zemskej kôre spúšťajúcej zemetrasenia, v celkových zmenách ekosystému alebo pri burzových krachoch? Mohlo by špeciálne usporiadanie kritického stavu vysvetliť, prečo je svet tak náchylný na nepredvídateľné prevraty? Základné posolstvo, zjednodušene povedané, je približne nasledovné: typicky nestabilné usporiadanie kritického bodu sa zdá byť v našom svete všadeprítomné. Výskumníci v posledných rokoch potvrdili jeho matematické „odtlačky“  v procese všetkých zmien, ktoré sme doteraz spomenuli (zemetrasenia, ekologické katastrofy, krachy na burze) a tiež v rozširovaní epidémií, dopravných zápchach a v mnohých ďalších veciach. V samotnej podstate tohto rozprávania potom leží zistenie, že spletitosť vecí všetkého druhu – atómy, molekuly, živočíšne druhy, ľudia a dokonca aj myšlienky – má tendenciu byť organizovaná podobným spôsobom. Na základe tohto postrehu vedci začínajú postupne prenikať do podstaty veci, ktorá leží v pozadí udalostí rozličného druhu a začínajú tiež jasnejšie vidieť vzory na miestach, kde doteraz viditeľné neboli. 

Dych nestability

Po pokusoch s pieskovými kopami sa dá vysloviť jedno zaujímavé tvrdenie, a síce, že dokonca aj tie najdôležitejšie udalosti nemajú žiadne špeciálne alebo výnimočné príčiny. Koniec koncov, každá lavína, či už veľká alebo malá, začína rovnakým spôsobom, keď padne jedno zrnko a v určitom mieste urobí kopu príliš strmou. To, čo robí jednu lavínu oveľa väčšou ako inú, nemá nič spoločné s jej pôvodnou príčinou a nič spoločné s nejakou špeciálnou situáciou v tejto kope predtým ako sa lavína spustí.  Skôr sa jedná o permanentne nestabilnú organizáciu kritického stavu, ktorá vždy umožňuje, aby ďalšie zrnko spustilo lavínu akejkoľvek veľkosti. 

Pridajme teraz k tejto základnej myšlienke niekoľko ďalších konceptov. Hyman Minsky, laureát Nobelovej ceny, poukázal na to, že stabilita vedie k nestabilite. Čím viac sme spokojní s danými podmienkami alebo trendom, tým dlhšie budú trvať; a potom, keď sa trend preruší, korekcia je omnoho dramatickejšia. Problémom dlhodobej makroekonomickej stability je to, že vedie k uzatváraniu nestabilných finančných dohôd. Ak si myslíme, že zajtrajšok a ďalšie roky budú rovnaké ako tie minulé, sme ochotnejší zobrať si na plecia ďalší dlh alebo sa rozhodnúť pre momentálnu spotrebu na úkor úspor. Preto, ako hovorí Minsky, čím dlhšie trvá obdobie stability, tým vyššie je potenciálne riziko väčšej nestability, keď trhoví účastníci zmenia svoje správanie. 

Ak to dáme do súvisu s našim pieskovým pokusom, čím dlhšie sa kritický stav buduje v ekonomike, alebo inými slovami, čím väčšie sú „chápadlá nestability“, ktorým je umožnené spojiť sa s inými článkami nestability, tým väčšie je riziko možnej „lavíny“. Potom môžeme vysloviť záver, že séria menších šokov je pre spoločnosť prospešnejšia, pretože obmedzuje potenciál rastu nestability, ktorá je skrytá pod rúškom dlhého obdobia iluzórnej stability. Ako napísal Hunt Taylor pred niekoľkými rokmi: Mali by sme začať s tým, čo vieme a dnes určite vieme, že trhy vo svojej súčasnej podobe sú odlišné od ktoréhokoľvek iného obdobia v minulosti. Ich úžasná komplexnosť, neuveriteľné množstvo obchodovateľných inštrumentov a ich prepojenosť, informácie šíriace sa rýchlosťou svetla, miera, v ktorej pohyb jedného inštrumentu spúšťa nelineárne reakcie v reťazci pridružených derivátov a detailné matematické znalosti potrebné na ich ocenenie, toto všetko naznačuje, že plávame v neprebádaných vodách. Predpovedať budúce pohyby je náročnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože už nemanažujeme riziko, ale neistotu – príliš veľa nových premenných + finančná páka, s ktorej veľkosťou nemáme doteraz skúsenosti. Okrem vyššie zmieneného toho naozaj veľa nevieme.

A tak sa dostávame k niečomu, čo môžeme nazvať ako „stabilná nerovnováha“. „Hráči“ v rámci celosvetovej hry s menom investovanie sú neoddeliteľne spojení v spoločnom tanci cez derivátové nástroje, dlh, obchodné toky, globalizáciu, medzinárodný biznis a financie. Každý hráč tvrdo pracuje na tom, aby maximalizoval svoje vlastné zisky a zároveň znížil svoju expozíciu voči „chápadlám nestability“.

Vráťme sa však napríklad späť do roku 1997. Thajsko začína mať problémy. Dlhová bomba v Ázii začína explodovať. Rusko bankrotuje. Záležitosti na periférii, malé chápadlá nestability začínajú (významne) dopadať na vývoj rozhodujúcich svetových ekonomík. Tieto chápadlá dostihli tiež Long Term Capital Management a takmer zrazili finančný systém na kolená. A čo posledná finančná kríza? Korelácia všetkých aktív blížiaca sa k číslu 1 bola dovtedy neslýchaný jav a niečo s čím vo svojich predpokladoch nepočítali žiadne elegantné ekonomické teórie. Princíp diverzifikácie tak prakticky zanikol. Vidíme teda, že viac sa o podstate finančných procesov a celého systému dozvieme (náročnejším) štúdiom komplexných systémov ako konvenčnými ekonometrickými modelmi.

Zdroj: www.trimbroker.com

A pritom je to také jednoduché…

Stačí poznať svoje vlastné schopnosti, odhaliť svoje prednosti  a nájsť svoju komparatívnu výhodu.

Naším cieľom nie je naučiť vás obchodovať, ale stať sa skutočne ziskovým obchodníkom, aby ste dosiahli slobodu a rovnováhu nielen vo financiách, ale aj v živote.

Tradingová akadémia TAO trading je postavená na skúsenostiach úspešných obchodníkov. Nestačí len ovládať techniku,  oveľa dôležitejšie je poznať a ovládať seba samého. Prioritou TAO tradingu je psychológia, ktorá je na iných školeniach doteraz spomínaná len okrajovo.

TAO trading je spojením tradingu a Univerzálneho liečivého Tao a je to ucelený a praktický systém techník a cvičení na sebapoznanie, sebaovládanie a sebazdokonaľovanie, vďaka čomu sa naučíte rozvíjať svoj potenciál a nestrácať čas prekonávaním svojich slabých stránok. Ak totiž musíte zapojiť všetku svoju vôľu, aby ste prekonali samých seba a niečo spravili, určite to nie je založené na vašich silných stránkach.

TAO trading nás učí vyrovnanosti a trpezlivosti a na oplátku ponúka slobodu, zodpovednosť a zisky.

Ak pri prvom neúspechu skáčeme od jednej stratégie k druhej, vytvárame len celý rad sklamaní. Schopnosť stať sa profesionálom je niečo viac, ako len získanie schopností. Je to pestovanie zvláštneho vzťahu medzi jedincom a oblasťou činnosti, ktorej sa venuje. Naším cieľom nie je len naučiť sa obchodovať, ale stať sa obchodníkom.

„Strata disciplíny je pre nás intuitívnym prikláňaním sa k našim prirodzeným obchodným štýlom. Problémy by sme nemali riešiť len slepým dodržiavaním plánu a zlepšovaním disciplíny. Najskôr by sme mali zistiť, či nám náš štýl vyhovuje. Skôr, ako začneme šplhať po rebríku, mali by sme zistiť, či je opretý o správnu budovu. Veľa obchodníkov sa správa tak, že zúrivo šplhajú na zle postavený rebrík a potom sa čudujú, že sa nikam nedostanú. Keď objavíme svoj štýl, nebudeme potrebovať disciplínu k jeho dodržiavaniu – nebudeme chcieť robiť nič iného.“   Brett N. Steernbarger, Trading na maximum.

Najväčšia prekážka pri vytváraní úspešnej stratégie je strata dôvery vo vlastné schopnosti. Žiaľ, veľa obchodníkov nemá príležitosť vytvoriť si kvalitnú stratégiu, lebo kmitajú medzi obchodnými štýlmi a hľadajú rýchle zisky. Poznajú veľa obchodných techník, ale ani jednu poriadne neovládajú. Iróniou je, že si myslia, že ako obchodníci sa vyvíjajú, ale v skutočnosti ich rozvoj nikam nevedie. Hľadanie dokonalej techniky a stratégie a perfekcionizmus nám bráni vo vytvorení kvalitnej stratégie. Úspešní obchodníci prijímajú riziko a neistotu – zatiaľ čo neúspešní sa im chcú vyhnúť.

Viac na web TAO TRADING už 14.3.2012 od 18:00 v rámci prednášky ” Emočná inteligencia tradera” s pokračovaním každú 2. stredu v mesiaci.

Traja investiční nepriatelia

Keďže investovanie, resp. špekulovanie je náročnejšie ako kedykoľvek predtým, individuálni investori musia porozumieť proti komu stoja, keď vstúpia do tejto bojovej arény. Predovšetkým by sme pri investovaní mali mať na pamäti troch nepriateľov, ktorí nám komplikujú život. 

Prvým je samotný Pán Trh, ktorý, ako ho opísal Benjamin Graham, je vašim večným nepriateľom. Je trpezlivý a tak trochu „bipolárny“ spoločník. Je náchylný na časté zmeny nálad a vždy je ochotný ponúknuť vám nákupnú alebo predajnú cenu. Ak nakupujete, on predáva – a naopak. Ale nemýľte si to s akousi šľachetnosťou: je vašim oponentom. Rád z vás robí blázna. Predajte mu vaše akcie so slušným ziskom a on vytlačí ich cenu smerom nahor takým štýlom, že sa budete hanbiť o tomto obchode ešte niekedy rozprávať. Kúpte od neho niečo za lacný peniaz a on vám ukáže, čo je v skutočnosti lacné. A čo je asi najviac frustrujúce, Pán Trh nemá žiadne ego – nestará sa o to, či má pravdu alebo nie. Áno, Pán Trh je náročný protivník. Ale to isté platí aj o ďalších rivaloch, ktorými sú všetci ostatní, ktorí kupujú, alebo predávajú aktíva.

Charles Ellis, správca $15 miliardového fondu na univerzite Yale, raz povedal: „Keď pozeráte americký futbal, vidíte, že hráči na ihrisku sú oveľa rýchlejší a silnejší ako vy, a preto by ste proti nim určite nechceli nastúpiť. Ako to súvisí s investovaním? 90% obchodovaného objemu akcií je tvorených inštitúciami a polovica z toho spadá pod 50 najväčších investičných firiem na svete – sú to tí najchytrejší chlapíci, ktorí sa svojej práci venujú nepretržite. Viete čo? S nimi by som si to tiež nechcel rozdať.“

Ellis povedal jednu veľkú pravdu: investovanie je tvrdý biznis. Nezáleží na tom, kde títo traderi pracujú – či sú to obchodné oddelenia bánk, podielové fondy, alebo hedžové fondy – zamestnávajú kopu profesionálov a majú technologické nástroje, ktoré im dávajú obrovskú výhodu oproti nám všetkým. Toto sú entity proti ktorým bojujeme. Vyzbrojení iba počítačom a internetom, malí investori nemajú mnoho šancí ako prejsť cez rozum týmto gigantom. Hneď od začiatku hrá pravdepodobnosť proti nim.

Tretím protivníkom nie je nikto iný ako vy sám. A je to asi ten najväčší nepriateľ, s ktorým bojujete a tiež ten, ktorému najmenej rozumiete. Nie je to len nedostatok disciplíny a asymetrické informácie, s ktorými sa musíte vyrovnať. Najväčšou nevýhodou je naša vlastná myseľ a ak s tým niečo nespravíte, postará sa o to, že prídete o všetky vaše peniaze. Paradoxne, je to „vec“, ktorej pri investovaní venujeme iba minimálnu pozornosť. Predpokladáme, že naša hlava vie čo robí, pracuje správne a nerobí príliš veľa chýb. Musíme vás sklamať, nie je to vôbec tak. Náš mozog je naprogramovaný, aby prežil v jednoduchom, takmer lineárnom prostredí a len sotva môže správne fungovať v „modernej“ dobe. Je ovládaný túžbami, emóciami, strachom, chamtivosťou atď. Kapacita mozgu pre kognitívne chyby je prakticky nekonečná. Bol vyvinutý, aby vykonával úplne iné funkcie ako je manažment rizika na kapitálových trhoch. Ak ide o peniaze, zdá sa, že tých 100 miliárd neurónov šedej kôry prakticky vôbec nepoužívame. 

Uveďme si príklad. Vyberte si jeden konkrétny rok za poslednú dekádu. Teraz napíšte na papier, ako si myslíte, že sa v tomto konkrétnom roku darilo vášmu portfóliu. A teraz sa pozrite, aký bol váš skutočný výsledok. Bola realita taká dobrá ako ste si mysleli? Tento fenomén sa volá selektívna retencia. Ak sa jedná o takéto detaily, spomeniete si na to, čo chcete, aby sa stalo a nie to čo sa v skutočnosti stalo. A to je iba jeden príklad z mnohých. Vitajte v ľudskej rase.

Takéto druhy chýb sú oveľa bežnejšie ako si myslíte. Ak sa opýtate skupiny šoférov na ich vodičské schopnosti, približne 80% vám odpovie, že sú nadpriemerné. To isté platí aj pri hodnotení našich investičných schopností. Väčšina z nás si myslí, že sú nadpriemerné a takmer všetci z nás veria, že sme v nich lepší ako v skutočnosti sme. Existuje jednoduchý dôvod, prečo je tomu tak. Čím horší sme v určitej činnosti, tým je pre nás ťažšie priznať si to. V behaviorálnej ekonómii sa takéto niečo nazýva Dunning-Krugerov efekt. Znamená to, že na to, aby ste boli dobrým investorom, je nutné objektívne zhodnotiť svoje vlastné schopnosti. 

Je nemožné, aby boli všetci investori nadpriemerní. Štatistiky ukazujú, že štyria z piatich investorov boli na tom minulý rok horšie ako trh. To isté však platí aj pre inštitucionálnych hráčov. Drvivá väčšina z nich dosahuje každoročne horší výkon ako ich benchmark. Robia rovnaké chyby ako retailoví investori. Obchodujú príliš často, správajú sa stádovito, panikária a pod. Takéto správanie je v nás hlboko zakorenené. Ľudia sa milióny rokov vyvíjali spôsobom, aby boli schopní prežiť v konkurenčných podmienkach. Vytvorili sme si inštinkty a zručnosti, ktoré nám umožňujú prežiť a tie sa prenášajú z generácie na generáciu. Naša genetická výbava obsahuje všetky druhy elementov, ktoré sme potrebovali milióny rokov a ktoré nám poskytovali dostatok času, aby sme ako druh nevymreli. Naše automatické reakcie v časoch paniky sú výsledkom tohto vývoja. 

To nás privádza k rôznym druhom problémov, keď sa jedná o investovanie: naše inštinkty nás často zrádzajú. Úspech na kapitálových trhoch si vyžaduje rozvoj zručností, ktoré sú veľmi často v rozpore s tým, čo nám naznačujú naše inštinkty prežitia. Naše emócie robia problémy ešte horšími a veľakrát nás nútia vykonávať zmeny v najhoršom možnom čase. Panický výpredaj na trhovom dne a chamtivé naháňanie zisku na vrchole sú jasným dôkazom týchto faktorov. 

Správanie trhu v minulom roku ešte viac zhoršovalo už bez tak slabé rozhodnutia investorov. Fakty a logika už viac nemajú svoje miesto a uvažovanie je nahradené prostými emóciami. Stávame sa mrzutými, nahnevanými, frustrovanými – a to nepomáha našim výnosom. Evolučné „uteč alebo bojuj“ sa vyvinulo z určitého dôvodu – pomohlo nám prežiť v nehostinných podmienkach v minulosti. Avšak adrenalín vytvorený pri boji s historickými zvieratami nám príliš nepomáha na kapitálových trhoch. Takmer všetky štúdie ukazujú, že emócie, ktoré nám pomáhali prežiť, zhoršujú náš investičný výkon. Väčšina nášho rozhodovania  je popretkávaná chybami, ktoré sú v nás „tajne“ zabudované. Tieto kognitívne slabosti sú jedným z hlavných dôvodov, prečo človek nie je stavaný na takú zložitú činnosť ako je investovanie. 

Nádej existuje

Nie sme však úplne bezmocní. I keď má náš mozog od dokonalosti ďaleko, používame ho pri uvádzaní nových myšlienok do praxe, vývoji nových prístrojov, alebo implementácii technológií. Naša schopnosť inovovať je jedným z hlavných faktorov, ktoré nás oddeľujú od zvyšku zvieracieho kráľovstva. 

Ako investori, môžeme do určitej miery použiť naše mozgy pri kompenzácii vlastných limitácií. Znamená to vytváranie nástrojov, ktoré nám pomôžu uskutočňovať lepšie rozhodnutia. Keď bojujeme s našimi nepriateľmi, mali by sme sa rozhodovať s chladnou hlavou a objektívne. Ak dokážeme riadiť naše emócie a zabrániť im, aby boli primárnym činiteľom našich investičných rozhodnutí, potom sa naše výsledky môžu výrazným spôsobom zlepšiť. Preto, prestaňme byť svojim vlastným nepriateľom. Je to „jednoduché“. Stačí sa naučiť, ako prekonať naše niekoľko miliónové evolučné dedičstvo.

Zdroj: www.trimbroker.com

Lenže nič z toho sa nehodí do tradingu. Ten totiž nie je prácou v tom pravom slova zmysle, o stabilnom príjme ani nehovoriac, o tých aspoň na začiatku môžeme len snívať a aj to je veľmi nebezpečné.

 Týmito a im podobnými „radami“ je roky programované  vedomie, ale hlavne podvedomie. Celý život sa snažíme vyhýbať chybám, pretože sme boli vedení k tomu, že „za chyby sa platí“. Keď si zrátate už len počet ziskových a stratových obchodov zistíte, že tých omylov je v tradingu oveľa viac, ako úspechov.

 Čo v nás takýto nepomer neúspechu vyvolá?

 STRES

Vďaka nemu sme síce prežili dobu kamennú, ale odvtedy sa situácia trochu zmenila. V obchodovaní nepotrebujeme v dôsledku stresu ani bojovať, ani utekať, ani sa chcieť pomstiť.

 Čo teda s ním?

 Najlepšie čo môžeme spraviť je naučiť sa ho predvídať, ovládať a využiť. Ako ste na tom so stresom vy?  Na ukážku jednoduchý test na zistenie, ako sa vyrovnávate so stresom v rôznych situáciách.

 Prečo sa vám to ale z času na čas nedarí? Strata disciplíny je pre nás intuitívnym prikláňaním sa k nášmu prirodzenému emočnému i obchodnému štýlu. Tento problémy by sme nemali riešiť len zlepšovaním disciplíny a slepým dodržiavaním plánu, skôr by sme sa mali snažiť zistiť, či nám náš štýl vyhovuje. Psychológovia hovoria, že „skôr ako začneme šplhať po rebríku, mali by sme zistiť, či je opretý o správnu budovu“. Prirodzene nás to ťahá k veciam, ktoré nás napĺňajú. To, čo robíme, keď sme nedôslední, nám môže pomôcť odhaliť, čo je pre nás prirodzené a ukázať nám naše silné stránky.

Pri skúmaní povahových čŕt bolo zistené, že skupina 5 vlastností – nazývaná Veľká päťka, je v priebehu života prakticky nemenná. Týmito vlastnosťami sú emocionálna stabilita, extroverzia/introverzia, otvorenosť k novým skúsenostiam, svedomitosť a prívetivosť. Tieto črty pomáhajú definovať, kým vlastne sme.

 Mali by sme sa snažiť rozvíjať svoj potenciál a nie prekonávať svoje slabé stránky. Skúste sa zamyslieť nad nasledujúcimi otázkami:

• Čo vás prirodzene baví?
• Čo robíte, keď máte voľno?
• Na čo sa najviac tešíte každý deň?

Ak musíte zapojiť všetku svoju vôľu, aby ste niečo spravili, tak to určite nebude založené na vašich silných stránkach.

• Čo robíte prirodzene dobre?

 Pre väčšinu z nás je príjemné, keď niečo robíme dobre a dočkáme sa úspechu a uznania.

• Čoho dôležitého si na nás všimnú ostatní?

Niekedy nie sme tými najvhodnejšími, ktorá by mali posudzovať naše pre a proti, treba dať na názor iných – vidia nás inak, ako vnímame sami seba.

 Len tí, ktorí majú dostatočnú trpezlivosť robiť perfektne jednoduché veci, dosiahnu schopnosť robiť zložité veci jednoducho.  (dávne príslovie)